A je tu voľné pokračovanie predošlého, mierne
osobného a filozofického príspevku o fotografii No. 1. Opäť je o fotografoch a pre fotografov, o fotografických žánroch a tiež o našom „foto lifestyle“. Tentokrát je témou fotograf, jeho inšpirácia a napredovanie.
Vývoj
Asi všetci sa chceme
v tom čo robíme zlepšovať, rozvíjať, byť iní ako ostatní, originálni
a niekedy možno aj trochu výstrední. Komplikované to majú amatéri aj
profesionálni fotografi. Pri amatéroch dnes viac ako inokedy hrozí, že skĺznu
ku gýču, v štýle nového „montovaného“ surrealizmu alebo nedajbože
prehnaného HDR (verím, že presne viete čo tým myslím). Tí čo sa fotkou aj
živíme sa zas ľahko dáme na cestu použiť pri fotení objednávky už dopredu overené
2-3 spôsoby, pokračovať systémom nafotiť-upraviť-vyfaktúrovať-prijať platbu na
účet-zaplatiť nájom a pod. A keďže fotografov je už pomaly viacej
ako zákazníkov, berieme všetci asi každú zákazku. Teda od fotenia produktov
cez portréty, svadby až po architektúru. Pritom už asi vieme alebo niekde vo svojom
vnútri tušíme, že cestou k úspechu a hlavne k našej spokojnosti
(aspoň občasnej) je špecializácia na jeden-dva žánre fotografie. Ako sa
z tohto kolotoča dostať a posunúť ďalej a kde hľadať inšpiráciu?
Inšpirácia
Ak napríklad fotím svadby tak je logické, že
inšpiráciu a zdroj „študijného materiálu“ budem hľadať u svadobných
fotografov. Alebo ak sa koná workshop s dobrým fotografom týkajúci sa fotenia
svadby, tak by som na ňom mal byť. Nie je to však také jednoduché. Kopírovať
nestačí a časom je to otravné a aj „umelé“. V začiatkoch je opakovanie
samozrejme nutné a veľmi prínosné pre náš rast a pochopenie
problematiky, no neskôr to už nefunguje (Pardon za ten výraz, ale inak ako kopírovanie sa to nazvať nedá).
Cestu treba hľadať inde. S odstupom času sa nazdávam,
že prelínanie žánrov, nápadov a prístupov k foteniu je presne to, čo
by mohlo fotografa inšpirovať. Preto som sa napríklad (ako čoby svadobný,
reportážny fotograf a občasný ateliérový portrétista) prihlásil na
workshop sociálneho dokumentu s Matúšom Zajacom. Povedal som si, že to
musím skúsiť, do rómskej osady sa už asi len tak nedostanem a na salaši
som ráno o piatej tiež ešte nebol... A udialo sa presne to v čo som dúfal, dostal som odpovede na mnoho svojich fotografických otázok, plus sa nastolili ďalšie. Ako bonus som sa pre sociálny dokument nadchol.
Na
doplnenie informácií treba dodať, že Matúšovu tvorbu a aj jeho činnosť ako
pedagóga sledujem už dlhšie a je pre mňa veľmi inšpiratívna. Preto som nad
prihlásením sa na jeho workshop príliš neváhal. Takže najbližšie sa asi hlásim na
workshop fotenia aktov, makro alebo krajiny, lebo toto prakticky vôbec nefotím.
Workshop alebo vzdelávanie z “vášho súdka“
Predstavte si, že sa špecializujete na portrét. Keď už viete viacej o fotení portrétu, histórii fotky alebo psychológii, tým je pre vás ťažšie nájsť nové informácie na workshopoch venujúcich sa portrétovaniu.
Rovnako je to aj s odbornou literatúrou. Čím viac z danej problematiky
viete tým menej nového si z nejakej prečítanej knihy (napr. od Scotta
Kelbyho) odnesiete. Treba dodať, že opakovanie je matka múdrosti. A pritom ako vstupná literatúra pre fotoamatérov nie je nič lepšie ako Scott Kelby alebo Joe McNally a pod. autori. No témy sa časom vyčerpajú. Pre Slovákov je veľmi dobrý aj fotoroman.cz alebo fotoškola na portáli ephoto.sk,
ktorá je už naozaj rozsiahla a dosť podrobne mapuje rôzne problémy, ktoré
my ako fotografi riešime. Odporúčam vám radšej nešetriť na poplatkoch vo výške 20,- či 30,- eur za možnosť neobmedzeného prístupu
na portály ako ephoto.sk či photovia.sk. Nájdete tu perfektné „tutoriály“. Pri cenách ktoré sme ochotní dať za objektívý je nejaký je takýto poplatok zanedbateľne smiešna suma. Veď samotná foto technika
bez rozšírených znalostí problematiky je nám na nič.
Podobne je to aj s workshopmi. Nič nie je pre začiatočníka lepšie ako ísť medzi ľudí s podobnými
problémami a pod vedením lektora sa posunúť o krok vpred. Aj keď tu
už je tá investícia o niečo vyššia. Knihy niektorých autorov sa teda s tým ako rastieme
stávajú nudnejšie a na workshopoch z našej oblasti záujmu sa dozvieme
niekedy len pár noviniek a bodka. Ale takto to funguje. Nie je to spôsobené autorom knihy alebo lektorom na workshope, je to našim fotografickým progresom. Sám som naozaj šťastný ak sa napríklad na portrétnom
workshope za niekoľko stovák eur dozviem dve-tri nové informácie, ktoré ma posunú
ďalej. Mám inšpiráciu na mesiac, či v lepšom prípade pol roka.
Prelínanie žánrov
Nie je na škodu pričuchnúť k reportáži, ak ste aj
výborným fotografom krajiniek alebo vyskúšať si fotenie športu, hoci sa živíte
prevažne fotením portrétov a produktov. Princípy a prístupy
k jednému fotografickému žánru sa dajú použiť aj pri zdanlivo nesúvisiacej
téme a námete. Napríklad príliš ma nebavilo fotiť architektúru či produkty. Raz som však ako redaktor ephoto.sk dostal za úlohu nafotiť produkty. Vtedy som zistil, že ma to vlastne aj baví. Uvedomil som si, že mám urobiť tej budove alebo
produktu "portrét".
Inšpirácia filmom
Kvalitne natočené a zostrihané filmy sú zlatou baňou
pre fotografov, veď dobrí filmárski osvetľovači sú virtuózmi vo svojom odbore. Takisto kameramani. V niektorých filmoch je čo záber kamerou, to skvelá fotka.
Samozrejme treba poriadne selektovať, veď veľa napovie aj štandardné www.csfd.cz, kam chodíme asi všetci.
Chodiť po výstavách a kupovať dobré knihy
Chodenie po výstavách
a kupovanie kníh je dosť drahé, pretože umelec/autor si tým zarába na živobytie a ďalšiu tvorbu. My si okrem vstupenky na výstavu musíme zaplatiť dopravu a vyhradiť si na
výstavu dosť času. Ak idem na retrospektívnu výstavu Annie Leibovitz do
viedenského Kunsthausu, je aspoň pre mňa osobne dobrá hlúposť vyčleniť si na to
hodinku a chcieť stihnúť ešte ďalšiu rozsiahlu výstavu. Neviem či sa to stáva aj vám, ale ja mám denný limit na množstvo pozretých
fotiek a ten mi končí niekde na čísle približne 100 obrázkov. Potom som už vizuálne
presýtený, hovorím tomu aj „vizuálne ohučaný“ a prestávam vnímať. Treba
teda uvážene chodiť na dobre urobené výstavy, kde sa kurátor správne
realizoval, inak je to strata energie peňazí a času. Aj naša SNG za
ostatné roky urobila krok vpred a v ničom nezaostáva za
svetovými galériami (detaily alebo niektoré horšie projekty si nevšímajme).
Teraz sa blíži mesiac fotografie, tak šup-šup do našej Bratislavskej Kunsthale
(vtipne to znie, keď je to aj tak stále len Dom Umenia) a nezabudnite na SEDF,
do 2. 11. 2014 je tam A. Kratochvíl (Domovina / Homeland)...
Treba si nájsť mentora
Fotograf tak ako hocikto, kto niečo robí alebo tvorí,
potrebuje spätnú väzbu vo forme kritiky - ideálne vecnej. Dnes už
nie je problém dať svoju fotku niekde na fotoportál a čakať čo sa udeje.
No v zásade sú dve možnosti, buď vás ostatní zvozia tak, že za dva dni sa
na foťák ani nepozriete alebo dostanete pár motivačných „lajkov“. Lepšia je
prvá možnosť, pokiaľ je doplnená o konštruktívnu kritiku. Takto to ale nefunguje
večne, je to len riešenie na nejakú dobu.
Fotokluby
sú tiež fajn, pokiaľ sa v nich vedú prínosné debaty k téme a pracuje sa
na spoločných projektoch. No neskĺzne sa do do stereotypu a nekritického chválenia
si fotiek. Vzájomné potľapkávanie sa po pleciach nikomu nepomôže. Raz sa asi každý dostane do istého bodu,
kedy by mal vyhľadať „odbornú pomoc“ (a teraz nemyslím na psychiatra). Pretože fotograf prerastie komunitu, v ktorej sa pohybuje (alebo jednoducho len vyčerpá jej možnosti). Pozdravujem týmto aj starých
„frfľošov“ na www.ephoto.sk (medzi ktorých už pomaly zapadám aj ja). A zdravím aj ušatých
nováčikov, ktorí sa hneď urážajú lebo neboli potľapkaní (čítaj nedostali lajk). Ideálnym mentorom / konzultantom je fotograf, ktorého robota a prístup
sa vám páči. Jediný problém je takého nájsť...
Nabudúce o našom "milostnom" trojuholníku
Dúfam, že som vás s ďalšou osobnou spoveďou nenudil. Tieto blogové články
nie je možné pokladať za nejaké univerzum, nie som filozof, kurátor ani
výtvarný teoretik.
V nasledujúcom blogovom príspevku o fotografii sa chystám načať náš často
diskutovaný funkčný trojuholník „fotoaparát + fotograf + fotografia“
PS: Článok, kedže je v ňom veľa textu, som doplnil
svadobnou/portrétnou fotografiou, ktorá ma baví. Na záver technické info k fotografiám: takmer všetky zábery sú zhotovené
s Canon EOS 5D Mk3 a Sigma 50mm 1F,4 EX HSM. Viac fotografií z tejto svadby nájdete na http://fotografnitra.blogspot.sk/.
