Alebo prečo som prešiel na Canon
Tento blogový príspevok som začal písať preto, lebo sa mi už
v maile hromadili otázky od kamarátov a čitateľov blogu. Áno je to tak, neviem
či to je normálne, ale predal som koncom roka 2013 celú svoju pracovnú Nikon
výbavu. Išlo to nakoniec pomerne rýchlo. A prečo vlastne? Pre nový Canon
EOS 5D MarkIII. Mal som ho na pár dní doma a uvedomil som si, že mi viac
vyhovuje rozmiestnenie tlačidiel, systém ovládania, rýchlosť autofokusu ako aj
ponuka a farebné podanie Canon tiel a objektívov. Už tesne po uvedení
Canonu EOS 5D MkIII (keď som ho mal na krátku recenziu) som hneď vedel, že je
to pre mňa ten správny, univerzálny a „pohodlný“ fotoaparát. Rozum (technické
parametre) a peňaženka mi však radili nešpekulovať, aj vzhľadom k výbave
Nikon čo som vtedy vlastnil.
Nikon D800 – výborný obraz, váhavý AF, a farby?
Rozladený som bol z niekedy váhavého a občas aj
nepresného AF Nikonu D800 a tiež aj z farebného podania, tejto inak
technicky šialene dobrej mašinky. AF mi jednoducho v režime jednotlivého
zaostrenia z času na čas zblbol, práve v tých najhorších možných
momentoch, podstatne častejšie ako pri starej D700. Navyše pri D800 ni eje možné zvoliť pomocné okolité AF body v režime jednotlivého zaostrenia (tu je problém podľa mňa). Tak som na D800 používal 3D Tracking, ktorý bol o dosť spoľahlivejší.
Farby z D800, najmä pleťovky, som ladil pomerne dlho. Pritom z D700 boli prakticky hotové, stačilo pár klikov v editore. Pri pár štylizovaných
portrétoch to nebol taký problém, ako pri reportáži a väčších sériách
fotiek snímaných pri zmiešanom osvetlení.
V Nikone som bol dlhšie sklamaný s 24-70mm F2,8G
nielen konštrukčne ale aj obrazom pri fotení na krátkych vzdialenostiach.
Pritom od 1m a ďalej bol geniálny. Rozsah 24-70mm je môj obľúbený a bez
neho si neviem komerčné alebo iné náročné fotenie predstaviť. Objektív 24-70
F,8 G išiel po roku a pol do servisu do Prahy s odlepenými gumenými
prstencami a zadrhávajúcim zoom prstencom (Servis musím pochváliť –
vymenili mi ho za nový kus). Objektív by však vôbec nebol dôvod na prechod.
S inými sklami Nikon som nemal najmenší problém.
Nikon D700 – najspoľahlivejšie telo
Môj starší Nikon D700 bol pritom veľmi spoľahlivý, robustný
a bez gripu aj pomerne malý. Farebne nie úplne neutrálny, ale s pekným
podaním pleťových tónov. Jednoducho na reportáž bol výborný a fotil som
sním preto prakticky všetko. Je to podľa mňa asi najlepšie a najspoľahlivejšie
Nikon telo s akým som robil. (Mimochodom kamarát má D700
s 365 000 cyklami závierky) Na svadbu, bežnú reportáž či
„komunálnu“ fotku podľa môjho názoru už asi nikto už nevyrobí lepší fotoaparát.
Veď v mojom prípade 125 000 expozícií urobených na D700 za dva roky vraví
za všetko. Pre porovnanie, na D800 som za necelý rok nafotil len cca 24 000
obrázkov. Občas ale fotím aj v tom ateliéri, produkty či modelingové foto
a tam už je tých 12Mpx, čo má D700 niekedy málo, hlavne sa mi to nejako horšie
retušuje (subjektívne - pleť a pod). Chcel som jedno poriadne telo na všetko (ateliér + reportáž) s pekným výstupom a nový EOS 5D Mark III mi to ponúkol.
Vyrovnanie výstupu z D800 & D700
Fotiť jednu akciu ako svadba či vernisáž s dvoma
aparátmi (D700+D800), s mierne odlišným ovládaním a výstupom nebolo
vždy pohodlné a zjednocovanie farebného podania už vôbec nebolo
jednoduché. Bolo to ako prerábanie jabĺk na hrušky. Na farby, som mierne povedané, ale dosť zaťažený. Takže som
väčšinou všetko fotil s D700 aj keď niekedy by sa vyššie rozlíšenie
hodilo. Mať dva fotoaparáty bol pre mňa predsa len trošku luxus, najmä ak D800
trávila čas v taške alebo na poličke (Pritom práve kvôli D800 som vymenil
domáce PC za rýchlejšie). Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Vedľajším
produktom bolo moje zistenie, že pri reportáži mi druhé telo visiace na pleci
spolu s iným objektívom viac prekáža ako pomáha. Už len prejsť cez hlúčik ĺudí s dvoma telami je ťažšie, trpí aj chrbtica a pod.Takže som si uvedomil, že môjmu
štýlu fotenie sedí viac fotenie len s jedným telom, len občas si
jednoducho vymením objektív...
Aby som to celé už nejako uzavrel a porovnal, Nikon/Sony má
podstatne technicky lepší senzor (či už D700 alebo D800), najmä čo sa týka
dynamického rozsahu. Ovládanie, AF a farebné podanie Nikonu D800 mi
jednoducho úplne nesadlo, čo bol aj dôvod na zmenu. Od Canonu si sľubujem
lepšiu rýchlosť a spoľahlivosť AF, lepšie ovládanie a rýchlejšie
spracovanie fotiek (aj za cenu menšieho dynamického rozsahu senzora). Ako
vidíte sú to až príliš subjektívne dôvody. Týmto len potvrdzujem, že
zdatnejšiemu, náročnému a trochu rozmaznanému fotografovi v konečnom
dôsledku pri výbere techniky nepomôžu žiadne recenzie, testy DXO Mark, rady ani
parametre. Musí si fotoaparát vyskúšať na vlastnej koži a až potom vie čo
mu naozaj vyhovuje, s čím sa mu pohodlnejšie fotí a s čím je sám
spokojný. O ten pocit spokojnosti nakoniec ide pri všetkom, nielen pri
fotkeJ
Aktuálne mám teda nový 5D MarkIII s 24-70mm F2,8 L +
70-200mm F2,8 L,
Sigmu 50mm F1,4 EX a EF 85mm F1,8 USM, nejaké blesky a
ďalšie príslušenstvo. Teda overené objektívy, ktoré som mal svojho času aj na
5D Mark II. Denné zápisky si robím s malým
Olympusom ZX-1. Ten nosím stále so
sebou aj keď nejdem plánovane fotiť. Časom mi do výbavy pribudne
Fujifilm X-E2, s pár
objektívmi ako menší foťák na cesty. Na
Nikon systém som teda nezanevrel a vôbec si nemyslím, že Canon EOS 5D Mk III je bez
chyby, len mi teraz viacej vyhovuje.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
