Neviem či je to iba mojím nadšením nad novým foťákom, ale uvedomil som si zrazu niekoľko dôležitých vecí. Spočiatku som fotografiu chápal ako súčasť výtvarného umenia a snažil som sa aby na fotke bolo všetko kompozične správne a aby fotky mali koncept a nápad. To bolo ešte na výške, kde nás vyučujúci viedli najmä týmto výtvarným smerom. (Dnes zisťujem načo to bolo dobré... )Potom nastalo obdobie, keď som si čoraz viac uvedomoval potrebu technickej kvality fotky, ktorú som chcel stoj čo stoj dosiahnuť. Nakoniec, veď to nebola žiadna sranda, pretože zákazníci "išli" po technickej kvalite záberov. Veľmi dôležitá bola pre mňa ostrosť, ktorá sa stala pomaly meradlom "vydarenosti"fotografie. Popri postupnom zvládnutí technickej stránky veci, však často "ušlo" to čo sa mi javí opäť ako podstatnejšie - a to nápad. Teraz sa snažím pozerať na fotografiu komplexnejšie. Podobne vidím aj jej technickú stránku, okrem ostrosti si všímam aj bokeh a najmä farebnosť. Veľmi dôležité je pre mňa aj to, ako objektív zvládne protisveto, ako sa vysporiada senzor s dynamickým rozsahom scény a pod. Prestáva mi vadiť ak je fotografia mierne neostrá, či objektív doslova "nereže". Dokonca mi začína imponovať aj istá nedokonalosť vo fotke. Napríklad fotky z cesty do Prahy s rozmazaným lesom a slnkom majú pre mňa tú atmosféru, ktorú som cítil - ráno rozospatý a večer unavený z cestovania. Dúfam, že sa opäť dostanem na tú tvorivejšiu cestu, aby moje fotky mali zmysel a nápad. Aby to neboli len technicky dokonalé obrázky, ale aby bol v nich aj život a to čo ma na ňom baví. Pravdaže tieto slová vyznievajú trocha ironicky najmä pre tých, čo vedia že som si práve kúpil novú technicky lepšiu výbavu. Ale ja to práve teraz cítim jednoducho takto :)
Momentálne najdostupnejšie svadobné šaty na trhu, cena cca 3,- Euro :)
(Stále som v BA a mám tu strašne pomalé PC nejaké staré centrino duo. Je to orezaný JPEG rovno z foťáka, trocha zvrtnuté krivky, už sa neviem dočkať RAW a doostrovania)