O fotografii No. 1.

Môj dnešný príspevok bude trošku iný, mierne filozofický, o fotografoch a pre fotografov.

Tibor Huzsár raz pred rokmi povedal, že „fotografia je životný štýl“. Veľmi som tomu vtedy ešte nerozumel, aj keď som si myslel, že rozumiem. Teraz s odstupom času začínam tušiť, čo tým chcel povedať. Nie je možné z dlhodobého a osobnostného hľadiska brať fotografiu povrchne, myslím tým len ako zdroj obživy alebo iba ako zdroj zábavy (či kombináciu týchto dvoch prístupov). Skôr alebo neskôr sa z fotografie stane pre fotografa duševná potrava, závislosť a istá životná nevyhnutnosť – to bude ten spomínaný životný štýl. Pokiaľ ste profesionálny fotograf a fotíte za peniaze, tak je to aj reálny „chlieb“ a závislosť na fotografii je o to väčšia.

S miernym odstupom času, začínam fotografiu  chápať ako dlhodobú alebo skôr celoživotnú záležitosť. Spočiatku som predpokladal, že ma fotka, tak ako iné záľuby, jednoducho časom prestane baviť. Niekde v úzadí bola otázka, či sa nezačať časom venovať grafike, videu alebo niečomu úplne inému. Nič z  toho sa neudialo, fotografia je stále moje jediné médium, médium, ktoré som stále celkom nepochopil a neustále v ňom objavujem nové svety, zákonitosti a krásu. Nejde teraz o to či robím skvelé, zlé alebo priemerné fotografie. Inak to už jednoducho asi nebude, som fotograf. Baví ma večer pred spaním listovať si vo fotografickej knihe a prezerať fotky, či už módne alebo dokumentárne. „Čítať“ vo voľných chvíľkach fotografie je pre mňa zaujímavejšie a vzrušujúcejšie viac ako čítanie literatúry. A to veru rád čítam...  (Mimochodom netušíte prečo je s pribúdajúcim vekom tých voľných chvíľ, ktoré máme pre seba stále menej?)

Rozhodujúci moment, je aj to, ako sa k fotografii postaví váš životný partner. Ja mám zatiaľ šťastie, moja manželka Zuzka mi tento životný štýl fotografa toleruje. A nielen to, má rada umenie, ťahá ma na výstavy, zaujímajú ju debaty o fotkách, ich význame obsahu a kompozícii. Fotografická technika ako fotoaparáty, softvér a pod. ju však znervózňujú (podľa jej vlastných slov). A bohužiaľ (alebo chvalabohu?) je mi nemilosrdným a pravdivým kritikom...

Na fotografii, je pre mňa osobne nesmierne zaujímavý prienik dvoch svetov, sveta technológií a technických „vychytávok“ a sveta umenia. Nie je možné to nejako inak nazvať, jedno bez druhého nefunguje. Spočiatku som bol veľmi nadšený technickou zložkou fotografie, a popravde stále do istej miery aj som. Fotoaparát ako technické zariadenie stále pokladám za niečo úžasné, či už v ich filmovej alebo digitálnej podobe. Nové trendy v technike, sledujem v podstate po večeroch namiesto futbalových zápasov. Samozrejme, technická stránka fotografie je pre fotografa dôležitá, ale určite nie až v takom rozsahu v akom to riešim ja. Čím dlhšie fotografujem tým viacej si uvedomujem, že technikou sa treba z fotografického hľadiska zaoberať, len do tej miery, aby nás pri zachytení toho čo potrebujeme neobmedzovala a robila to, čo od nej očakávame.

Tento článok som síce začal písať všeobecne a zoširoka, no napriek tomu to prosím berte ako môj subjektívny pohľad fotografa, ktorý viac rokov žije fotografiou a z fotografie. Je to osobné. Ako vidíte článok je označený číslom jedna, lebo predpokladám, že pribudnú ďalšie. Podnet na úvahu prišiel na workshope s Matúšom Zajacom, kde sa stretlo veľa skvelých fotografov s rozdielnym fotografickým zameraním, videním a prístupom. Viac o tomto workshope napíšem v nasledujúcom článku. 

Fotograf pastierom.

Tech info: všetky zábery v príspevku boli zhotovené s fotoaparátom Fujifilm X20

s výnimkou druhej fotky zhora, tá je z Fujifilmu X-T1 +  23mm F1,4.

PS: Tu je parádna diskusia s Tiborom Huszárom (okrem iných skvelých fotografov) na túto tému, len si spravte čas a kľud na to. Je to dlhé a dobré:

https://www.youtube.com/watch?v=WV1ii65yqx0