sobota, 20. decembra 2014

Fujifilm X-Pro1 posledná recenzia

Fujifilm X-Pro1 – posledná recenzia
Podľa vzoru poslednej recenzie k Fujifilmu X20 si dnes môžete prečítať poslednú recenziu na X-Pro1. Pamätám si presne ten pocit, keď približne pred dvoma rokmi, oznámili výrobu modelu X-Pro1. Už z obrázkov to telo vyzeralo dobre, a v ponuke boli hneď tri pevné ohniská s ekvivalentom kinofilmu 28, 50 a 90mm. Žiadny zoom typu 18-55mm, toto bola jednoducho paráda.



Potom prišiel prvý kontakt s predprodukčnou vzorkou, geniálny obraz, skvelé materiálové spracovanie, ale dosť pomalý autofokus a prvé muchy. Teraz je to pomaly výpredajový model, tak prečo si neurobiť radosť. Veď vždy som ten foťák chcel mať, už od prvého dotyku, len cena bola vyššia. Bola to jednoducho láska na prvý pohľad....


streda, 17. decembra 2014

Áno, už som "X fotograf" !


Veľmi sa teším z toho, že som mal nedávno možnosť stať sa prvým slovenským "X fotografom" Fujifilmu. Bol to pre mňa vlastne taký predčasný darček pod vianočný stromček. Ak neviete o čo ide, tak spoločnosť Fujifilm vytvára komunitu vybraných fotografov, ktorí fotografujú na Fujifilm X fotoaparáty. Ich prácu a stručný životopis zverejňuje na stránkach
http://fujifilm-x.com/photographers/en/.



Moje profily nájdete tu:
http://fujifilm-x.com/photographers/en/jozef_peniak/#01
http://fujifilm-x.com/photographers/en/jozef_peniak_02/#05

streda, 12. novembra 2014

Portrét a svetlo vo fotoateliéri

Pripravujeme pre vás jednodňový intenzívny kurz fotografovania v ateliéri. Kurz je určený pre všetkých začínajúcich fotografov, ktorí nie sú spokojní so svojimi doterajšími výsledkami a chcú posunúť úroveň svojich fotografií o stupienok vyššie. Prístupy k svieteniu portrétu v ateliéri sa dajú analogicky využiť aj pri fotení v exteriéri s prirodzeným svetlom. Na tomto kurze sa naučíte základy správneho nasvietenia portrétu ako aj prácu s rôzne zafarbeným svetlom a jeho miešaním. Na kurz si prineste aj vaše fotografie na konzultáciu, čo vás tiež môže posunúť vo vašej ďalšej tvorbe.

Dátum konania: 29. 11. 2014 
Cena kurzu: 65 €
Počet účastníkov: minimálne 4 maximálne 8, (aby môj prístup mohol byť individálny).
V cene je zahrnuté: lektor, modelka, organizácia, nealko, drobné občerstvenie


Prihlásiť sa môžete na:
tel. kontakt: 0903 423 907, mail: peniakfoto@gmail.com

Miesto konania:
Express foto s.r.o.  (pri kvetinárstve Oreško/Balkánska zmrzlina)
Štefánikova 25, Nitra 949 01
Mapa:


Program kurzu
  • 9:00 uvítanie, + krátka prezentácia fotografií ako inšpiračný zdroj
  • 9:30 svetlo, výkon a vzdialenosť, správna expozícia, fotografovanie s bleskom technické základy práce so štúdiovými svetlami.
  • 10:00 jeden svetlený - zdroj základy práce s jedným svetlom a odraznou plochou. Tvrdé + mäkké svetlo, odstupňovanie tvrdosti svetla.
  • 11:00 poloha svetla, fotoaparátu - modelky, perspektívne skratky.
  • 12:00 prestávka – obed/objednávka do ateliéru (podľa dohody)
  • 13:00 svetelná atmosféra/nálada –tvrdé svetlo, protisvetlo bodové svietenie. Pózovanie, detail, celok, portrét, funkcia rúk, výrazové prvky.
  • 14:00 práca s modelkou, mäkké svetlo, voľnosť pohybu a pózovania priestor na samostatné a kreatívne fotografovanie účastníkov, priestor komunikáciu s lektorom a  konzultácie prinesených prác.
  • 16:00 -17:00 rekapitulácia, priestor na otázky, dofotenie, ukončenie workshopu. Priestor na ukážku editácie fotografií (v prípadne záujmu).

Na čo nezabudnúť:
Na tento kurz vám doporučujem vziať si svoj digitálny fotoaparát (digitálna zrkadlovka alebo vyspelejší kompakt so sánkami na externý blesk), na ktorom si v praxi najlepšie vyskúšate a overíte všetky nové poznatky. Nezabudnite na pamäťovú kartu, dobre nabitý akumulátor, návod a tiež aj na dobrú náladu.

Lektorom kurzu budem samozrejme ja, Jozef Peniak :-)

štvrtok, 23. októbra 2014

O fotografii No. 2.

A je tu voľné pokračovanie predošlého, mierne osobného a filozofického príspevku o fotografii No. 1. Opäť je o fotografoch a pre fotografov, o fotografických žánroch a tiež o našom „foto lifestyle“. Tentokrát je témou fotograf, jeho inšpirácia a napredovanie.


Vývoj
Asi všetci sa chceme v tom čo robíme zlepšovať, rozvíjať, byť iní ako ostatní, originálni a niekedy možno aj trochu výstrední. Komplikované to majú amatéri aj profesionálni fotografi. Pri amatéroch dnes viac ako inokedy hrozí, že skĺznu ku gýču, v štýle nového „montovaného“ surrealizmu alebo nedajbože prehnaného HDR (verím, že presne viete čo tým myslím). Tí čo sa fotkou aj živíme sa zas ľahko dáme na cestu použiť pri fotení objednávky už dopredu overené 2-3 spôsoby, pokračovať systémom nafotiť-upraviť-vyfaktúrovať-prijať platbu na účet-zaplatiť nájom a pod. A keďže fotografov je už pomaly viacej ako zákazníkov, berieme všetci asi každú zákazku. Teda od fotenia produktov cez portréty, svadby až po architektúru. Pritom už asi vieme alebo niekde vo svojom vnútri tušíme, že cestou k úspechu a hlavne k našej spokojnosti (aspoň občasnej) je špecializácia na jeden-dva žánre fotografie. Ako sa z tohto kolotoča dostať a posunúť ďalej a kde hľadať inšpiráciu?

Inšpirácia
Ak napríklad fotím svadby tak je logické, že inšpiráciu a zdroj „študijného materiálu“ budem hľadať u svadobných fotografov. Alebo ak sa koná workshop s dobrým fotografom týkajúci sa fotenia svadby, tak by som na ňom mal byť. Nie je to však také jednoduché. Kopírovať nestačí a časom je to otravné a aj „umelé“. V začiatkoch je opakovanie samozrejme nutné a veľmi prínosné pre náš rast a pochopenie problematiky, no neskôr to už nefunguje (Pardon za ten výraz, ale inak ako kopírovanie sa to nazvať nedá).


Cestu treba hľadať inde. S odstupom času sa nazdávam, že prelínanie žánrov, nápadov a prístupov k foteniu je presne to, čo by mohlo fotografa inšpirovať. Preto som sa napríklad (ako čoby svadobný, reportážny fotograf a občasný ateliérový portrétista) prihlásil na workshop sociálneho dokumentu s Matúšom Zajacom. Povedal som si, že to musím skúsiť, do rómskej osady sa už asi len tak nedostanem a na salaši som ráno o piatej tiež ešte nebol...  A udialo sa presne to v čo som dúfal, dostal som odpovede na mnoho svojich fotografických otázok, plus sa nastolili ďalšie. Ako bonus som sa pre sociálny dokument nadchol.
Na doplnenie informácií treba dodať, že Matúšovu tvorbu a aj jeho činnosť ako pedagóga sledujem už dlhšie a je pre mňa veľmi inšpiratívna. Preto som nad prihlásením sa na jeho workshop príliš neváhal. Takže najbližšie sa asi hlásim na workshop fotenia aktov, makro alebo krajiny, lebo toto prakticky vôbec nefotím.

 

Workshop alebo vzdelávanie z “vášho súdka“
Predstavte si, že sa špecializujete na portrét. Keď už viete viacej o fotení portrétu, histórii fotky alebo psychológii, tým je pre vás ťažšie nájsť nové informácie na workshopoch venujúcich sa portrétovaniu. Rovnako je to aj s odbornou literatúrou. Čím viac z danej problematiky viete tým menej nového si z nejakej prečítanej knihy (napr. od Scotta Kelbyho) odnesiete. Treba dodať, že opakovanie je matka múdrosti. A pritom ako vstupná literatúra pre fotoamatérov nie je nič lepšie ako Scott Kelby alebo Joe McNally a pod. autori. No témy sa časom vyčerpajú. Pre Slovákov je veľmi dobrý aj fotoroman.cz alebo fotoškola na portáli ephoto.sk, ktorá je už naozaj rozsiahla a dosť podrobne mapuje rôzne problémy, ktoré my ako fotografi riešime. Odporúčam vám radšej nešetriť na poplatkoch vo výške 20,-  či 30,- eur za možnosť neobmedzeného prístupu na portály ako ephoto.sk či photovia.sk. Nájdete tu perfektné „tutoriály“. Pri cenách ktoré sme ochotní dať za objektívý je nejaký je takýto poplatok zanedbateľne smiešna suma. Veď samotná foto technika bez rozšírených znalostí problematiky je nám na nič. 


Podobne je to aj s workshopmi. Nič nie je pre začiatočníka lepšie ako ísť medzi ľudí s podobnými problémami a pod vedením lektora sa posunúť o krok vpred. Aj keď tu už je tá investícia o niečo vyššia. Knihy niektorých autorov sa teda s tým ako rastieme stávajú nudnejšie a na workshopoch z našej oblasti záujmu sa dozvieme niekedy len pár noviniek a bodka. Ale takto to funguje. Nie je to spôsobené autorom knihy alebo lektorom na workshope, je to našim fotografickým progresom. Sám som naozaj šťastný ak sa napríklad na portrétnom workshope za niekoľko stovák eur dozviem dve-tri nové informácie, ktoré ma posunú ďalej. Mám inšpiráciu na mesiac, či v lepšom prípade pol roka.


Prelínanie žánrov
Nie je na škodu pričuchnúť k reportáži, ak ste aj výborným fotografom krajiniek alebo vyskúšať si fotenie športu, hoci sa živíte prevažne fotením portrétov a produktov. Princípy a prístupy k jednému fotografickému žánru sa dajú použiť aj pri zdanlivo nesúvisiacej téme a námete. Napríklad príliš ma nebavilo fotiť architektúru či produkty. Raz som však ako redaktor ephoto.sk dostal za úlohu nafotiť produkty. Vtedy som zistil, že ma to vlastne aj baví. Uvedomil som si, že mám urobiť tej budove alebo produktu "portrét".


Inšpirácia filmom
Kvalitne natočené a zostrihané filmy sú zlatou baňou pre fotografov, veď dobrí filmárski osvetľovači sú virtuózmi vo svojom odbore. Takisto kameramani. V niektorých filmoch je čo záber kamerou, to skvelá fotka. Samozrejme treba poriadne selektovať, veď veľa napovie aj štandardné www.csfd.cz, kam chodíme asi všetci.

 

Chodiť po výstavách a kupovať dobré knihy
Chodenie po výstavách a kupovanie kníh je dosť drahé, pretože umelec/autor si tým zarába na živobytie a ďalšiu tvorbu. My si okrem vstupenky na výstavu musíme zaplatiť dopravu a vyhradiť si na výstavu dosť času. Ak idem na retrospektívnu výstavu Annie Leibovitz do viedenského Kunsthausu, je aspoň pre mňa osobne dobrá hlúposť vyčleniť si na to hodinku a chcieť stihnúť ešte ďalšiu rozsiahlu výstavu. Neviem či sa to stáva aj vám, ale ja mám denný limit na množstvo pozretých fotiek a ten mi končí niekde na čísle približne 100 obrázkov. Potom som už vizuálne presýtený, hovorím tomu aj „vizuálne ohučaný“ a prestávam vnímať. Treba teda uvážene chodiť na dobre urobené výstavy, kde sa kurátor správne realizoval, inak je to strata energie peňazí a času. Aj naša SNG za ostatné roky urobila krok vpred a v ničom nezaostáva za svetovými galériami (detaily alebo niektoré horšie projekty si nevšímajme). 

Teraz sa blíži mesiac fotografie, tak šup-šup do našej Bratislavskej Kunsthale (vtipne to znie, keď je to aj tak stále len Dom Umenia) a nezabudnite na SEDF, do 2. 11. 2014 je tam A. Kratochvíl (Domovina / Homeland)...


Treba si nájsť mentora
Fotograf tak ako hocikto, kto niečo robí alebo tvorí, potrebuje spätnú väzbu vo forme kritiky - ideálne vecnej. Dnes už nie je problém dať svoju fotku niekde na fotoportál a čakať čo sa udeje. No v zásade sú dve možnosti, buď vás ostatní zvozia tak, že za dva dni sa na foťák ani nepozriete alebo dostanete pár motivačných „lajkov“. Lepšia je prvá možnosť, pokiaľ je doplnená o konštruktívnu kritiku. Takto to ale nefunguje večne, je to len riešenie na nejakú dobu.


Fotokluby sú tiež fajn, pokiaľ sa v nich vedú prínosné debaty k téme a pracuje sa na spoločných projektoch. No neskĺzne sa do do stereotypu a nekritického chválenia si fotiek. Vzájomné potľapkávanie sa po pleciach nikomu nepomôže. Raz sa asi každý dostane do istého bodu, kedy by mal vyhľadať „odbornú pomoc“ (a teraz nemyslím na psychiatra). Pretože fotograf prerastie komunitu, v ktorej sa pohybuje (alebo jednoducho len vyčerpá jej možnosti). Pozdravujem týmto aj starých „frfľošov“ na www.ephoto.sk (medzi ktorých už pomaly zapadám aj ja). A zdravím aj ušatých nováčikov, ktorí sa hneď urážajú lebo neboli potľapkaní (čítaj nedostali lajk). Ideálnym mentorom / konzultantom je fotograf, ktorého robota a prístup sa vám páči. Jediný problém je takého nájsť...



Nabudúce o našom "milostnom" trojuholníku
Dúfam, že som vás s ďalšou osobnou spoveďou nenudil. Tieto blogové články nie je možné pokladať za nejaké univerzum, nie som filozof, kurátor ani výtvarný teoretik. V nasledujúcom blogovom príspevku o fotografii sa chystám načať náš často diskutovaný funkčný trojuholník „fotoaparát + fotograf + fotografia“



PS: Článok, kedže je v ňom veľa textu, som doplnil svadobnou/portrétnou fotografiou, ktorá ma baví. Na záver technické info k fotografiám: takmer všetky zábery sú zhotovené s Canon EOS 5D Mk3 a Sigma 50mm 1F,4 EX HSM. Viac fotografií z tejto svadby nájdete na http://fotografnitra.blogspot.sk/.

štvrtok, 25. septembra 2014

Fujifilm TCL-X100 predsádka (50mm ekv.)

Pre fotoaparáty Fujifilm X100/X100S/X100T je k dispozícii pár mesiacov telepredsádka TCL-X100, ktorá pôvodný 35mm ekvivalent objektívu zmení na 50mm ohnisko. Mal som možnosť si ju na chvíľku vyskúšať, no len na pôvodnom Fujifilme X100.

Predsádka je riadne veľká a preto sa z Fujifilmu X100 stáva aj poriadne veľký foťák

streda, 10. septembra 2014

Fujifilm X20 – posledná recenzia


Fotoaparáty zvyknem testovať tesne po ich vypustení výrobcom na trh.  Podobne tomu bolo aj v prípade Fujifilmu X0, krásny čierny kúsok sa mi dostal do rúk tesne po oficiálnom predstavení a urobil som naň aj príslušný užívateľský test, ktorý nájdete tu aj so zábermi v plnej kvalite:

Vzhľadom k veľkosti senzora je Fujifilm X20 je pomerne veľký fotoaparát, má však hľadáčik a dobre sa drží, aj ovláda čo sa o mneších foťákoch nedá povedať

S odstupom času, po tom ako sa v mojej taške udomácnil okrem Canonu 5D MkIII aj Olympus OM-D E-M10 a nejaké objektívy a blesky k tomu som zistil, že neustále riešim aký objektív si mám nasadiť na fotoaparát. Spolu s Olympusom som každý deň nosil v taške aj dva či tri objektívy 45mm/1,8+20mm/1,7+14mm/2,5. Olympusu nemôžem technicky nič vyčítať. S pevnými sklami fotí geniálne, má rýchly AF a výborný hľadáčik a krásny retro dizajn. Ale chýba mi na ňom niečo čo má Fuji X20, X100, XPro 1 a to je priehľadový hľadáčik a tá radosť z toho, že držíte precízne urobený foťák tam jednoducho už veľmi nie je. O Canone 5D MkIII sa hádam ani nemusím rozpisovať je to skvelý pracovný nástroj, vie všetko čo od foťáka čakám. Je veľký ťažký drahý a geniálny stroj na zarábanie peňazí a „fun factor“ má nepatrný takmer žiadny - bodka.

Toto je jasné "zábava verzus robota"

35mm ohnisko mám v ostatnom čase veľmi rád, tak som si ho zvýraznil kúskom elektrikárskej pásky. Zapínanie okolo zoomu je extrémne pohotové a veľmi pohodlné.

Malý foťák na dokument
Z obdivu k práci Matúša Zajaca (myslím teraz na jeho sociálny dokument a foto eseje) som sa prihlásil na workshop ktorý sa chystal usporiadať. Mali sme zdokumentovať salaše a rómsku osadu v oblasti Muránska planina. Pobehovať tam s ťažkým Canon EOS  5D Mark3 sa mi nezdal dobrý nápad a mať len jeden foťák a síce Olympus OM-D E-M10 sa mi zdalo trochu trúfalé.

Bez rezervných batérií ani na krok.
Tieto od výrobcu Braun sú za príjemnú cenu a fungujú rovnako ak nie lepšie ako originálne.


štvrtok, 4. septembra 2014

O fotografii No. 1.

Môj dnešný príspevok bude trošku iný, mierne filozofický, o fotografoch a pre fotografov.


Tibor Huzsár raz pred rokmi povedal, že „fotografia je životný štýl“. Veľmi som tomu vtedy ešte nerozumel, aj keď som si myslel, že rozumiem. Teraz s odstupom času začínam tušiť, čo tým chcel povedať. Nie je možné z dlhodobého a osobnostného hľadiska brať fotografiu povrchne, myslím tým len ako zdroj obživy alebo iba ako zdroj zábavy (či kombináciu týchto dvoch prístupov). Skôr alebo neskôr sa z fotografie stane pre fotografa duševná potrava, závislosť a istá životná nevyhnutnosť – to bude ten spomínaný životný štýl. Pokiaľ ste profesionálny fotograf a fotíte za peniaze, tak je to aj reálny „chlieb“ a závislosť na fotografii je o to väčšia.


S miernym odstupom času, začínam fotografiu  chápať ako dlhodobú alebo skôr celoživotnú záležitosť. Spočiatku som predpokladal, že ma fotka, tak ako iné záľuby, jednoducho časom prestane baviť. Niekde v úzadí bola otázka, či sa nezačať časom venovať grafike, videu alebo niečomu úplne inému. Nič z  toho sa neudialo, fotografia je stále moje jediné médium, médium, ktoré som stále celkom nepochopil a neustále v ňom objavujem nové svety, zákonitosti a krásu. Nejde teraz o to či robím skvelé, zlé alebo priemerné fotografie. Inak to už jednoducho asi nebude, som fotograf. Baví ma večer pred spaním listovať si vo fotografickej knihe a prezerať fotky, či už módne alebo dokumentárne. „Čítať“ vo voľných chvíľkach fotografie je pre mňa zaujímavejšie a vzrušujúcejšie viac ako čítanie literatúry. A to veru rád čítam...  (Mimochodom netušíte prečo je s pribúdajúcim vekom tých voľných chvíľ, ktoré máme pre seba stále menej?)


Rozhodujúci moment, je aj to, ako sa k fotografii postaví váš životný partner. Ja mám zatiaľ šťastie, moja manželka Zuzka mi tento životný štýl fotografa toleruje. A nielen to, má rada umenie, ťahá ma na výstavy, zaujímajú ju debaty o fotkách, ich význame obsahu a kompozícii. Fotografická technika ako fotoaparáty, softvér a pod. ju však znervózňujú (podľa jej vlastných slov). A bohužiaľ (alebo chvalabohu?) je mi nemilosrdným a pravdivým kritikom...


Na fotografii, je pre mňa osobne nesmierne zaujímavý prienik dvoch svetov, sveta technológií a technických „vychytávok“ a sveta umenia. Nie je možné to nejako inak nazvať, jedno bez druhého nefunguje. Spočiatku som bol veľmi nadšený technickou zložkou fotografie, a popravde stále do istej miery aj som. Fotoaparát ako technické zariadenie stále pokladám za niečo úžasné, či už v ich filmovej alebo digitálnej podobe. Nové trendy v technike, sledujem v podstate po večeroch namiesto futbalových zápasov. Samozrejme, technická stránka fotografie je pre fotografa dôležitá, ale určite nie až v takom rozsahu v akom to riešim ja. Čím dlhšie fotografujem tým viacej si uvedomujem, že technikou sa treba z fotografického hľadiska zaoberať, len do tej miery, aby nás pri zachytení toho čo potrebujeme neobmedzovala a robila to, čo od nej očakávame.


Tento článok som síce začal písať všeobecne a zoširoka, no napriek tomu to prosím berte ako môj subjektívny pohľad fotografa, ktorý viac rokov žije fotografiou a z fotografie. Je to osobné. Ako vidíte článok je označený číslom jedna, lebo predpokladám, že pribudnú ďalšie. Podnet na úvahu prišiel na workshope s Matúšom Zajacom, kde sa stretlo veľa skvelých fotografov s rozdielnym fotografickým zameraním, videním a prístupom. Viac o tomto workshope napíšem v nasledujúcom článku. 

Fotograf pastierom.


Tech info: všetky zábery v príspevku boli zhotovené s fotoaparátom Fujifilm X20
s výnimkou druhej fotky zhora, tá je z Fujifilmu X-T1 +  23mm F1,4.

PS: Tu je parádna diskusia s Tiborom Huszárom (okrem iných skvelých fotografov) na túto tému, len si spravte čas a kľud na to. Je to dlhé a dobré:

sobota, 28. júna 2014

Archanjel

Mal som tú česť aj tento rok fotiť niekoľko šiat z novej kolekcie slovenskej návrhárky Milady Sabolovej. Fotilo sa na zrúcanine letohrádku v Brodzanoch a v kaštieli v Rusovciach (zatiaľ foto len z Rusoviec).  Teraz  pridávam len pár ochutnávok, ktoré už môžu ísť na svetlo božie:-)


Milada a jej dvaja anjeli. 

Backstage:

Photography: Jozef Peniak
Photo Assistant: Peter Baráth & Rado Ondruš
Dress+Styling: Milada Sabolová
Models: Kristína Kováčová, Dušana Lukáčová
MUA: Agnes Sador
Hair: Ivona Leporisova

Tech info: Canon EOS 5D MkIII, 24-70L F2,8 II, Sigma 50mmF1,4 EX HSM,  Sigma 35mm F1,4 Art, Canon EF 85mm  F1,8 USM.  Canon EF 135mm F2 L USM
Lights: Daylight, small flashes, umbrellas & reflectors

utorok, 3. júna 2014

Olympus OM-D E-M10 Limited Edition!

Krajšie a lepšie vyzerajú aj nové farebné popruhy.

nedeľa, 1. júna 2014

In my daily bag

Inšpiroval som sa webovou stránkou www.japancamerahunter.com, kde sa fotografi chvália alebo skôr zdieľajú obsah svojich fotobrašní a batohov. Niekedy sa tam dajú nájsť zaujímavé kombinácie fotoaparátov a objektívov. Veď pozrite sa tam sami...

Slnečné okuliare musia byť!

Zdieľam teda obsah svojej tašky, ktorú nosím stále so sebou, teda pokiaľ nefotím nič komerčné. Nie je to fotobrašna ale obyčajná kožená taška cez plece, ktorú som dostal od manželky na Vianoce pred dvoma rokmi. Už chytá tú správnu patinu. Vo vnútri aktuálne nosím Olympus OM-D E-M10 a tri objektívy 14/2,5, 20/1,7 a 45/1,8. Takto mám pokryté ohniská od 28mm do 90mm (ekv. kinofilmu)) aj keď môj najobľúbenejší a stále nasadený je Panasonic 20mm F1,7 (ekv. 40mm.) Ak by som to mal popísať percentuálne tak 70% fotografií je práve z 20/F1,7 Panasonicu, ďalších 20% z 14/2,5  a zvyšných 10% z Olympusu 45/1,8. Keď potrebujem fotiť na široko nasadím 14mm Panasonic, pred tým som používal ako širokáč len kitový zoom 14-42mm . Ten 45mm teleobjektív síce nepoužívam až tak často, ale bez neho by som vôbec nevedel fotiť niektoré námety, ako detailnejšie portréty, diskrétnejšie momentky a v neposlednom rade produktové fotografie na web.

A ešte detail.

Moje fotozápisníky sa časom menili. Najskôr to bol Canon A590 IS, nasledoval skvelý Fuji X100 (doteraz ma mrzí, že som ho predal), potom Olympus XZ1, ďalej Olympus E-PM2 a teraz je to E-M10.
Ako príslušenstvo nosím LensPen, a v puzdre od CF kariet Sandisk mám náhradnú batériu, ďalšiu 16GB SD kartu a utierku z mikrovlákna na čistenie optiky a displejov.

Aby sa foťák a objektívy nedotrieskali od kľúčov a nezašpinili od všetkého možného čo nosím v taške, tak je zabalený v neoprénovom puzdre od Matin z eBay za pár Eur. Puzdro bolo síce pôvodne určené pre Canon 5D Mk III s gripom, ale ako vidíte našiel som mu lepšie uplatnenie.

Pero a diár sú dôležité, inak by som nikde nebol včas a všetko zabudol. Švajčiarsk nožík zase potrebujem k bežnému životu, otváraniu krabíc, rezaniu papiera a pod.

Moja plná zostava, ale takto to prakticky nenosím, je toho zbytočne veľa. Telezoom 40-150mm F4-5,6 R prenášam v samostatnom puzdre, lebo do puzdra od zrkadlovky sa už nezmestí.

A ešte jedna vec, telefónom už nefotím odkedy mám poruke menší foťák. Nedá sa sním normálne komponovať, zle sa na ňom nastavuje korekcia expozície a nie je nič lepšie, ako keď mi niekto pri fotení zavolá, prípadne si rovno vybijem batériu a nemôžem volať ani fotiť. Fotenie telefónom je jednoducho „núdzovka“, ktorá ma dosť irituje...

sobota, 31. mája 2014

Olympus OM-D E-M10 - šikovne navrhnutý fotoaparát

Po dobrej skúsenosti s Olympusom E-PM2 som sa vrhol do modelu OM-D E-M10. Je to síce vstupný model do sveta Olympusov OM-D ale to neznamená, že mu niečo z funkčnej výbavy chýba. Podrobnú špecifikáciu nájdete na stránke výrobcu, ja len upozorním na pár rozdielov v porovnaní s E-PM2, ktorý som mal pred „desiatkou“. Ako starý „tester“ fotoaparátov som si ihneď všimol vyššiu hmotnosť tela 396g verzus 269g, ale aj podstatne lepšie materiálové spracovanie tela. Desiatka je jednoducho krajšie navrhnutá (viac retro), kovová a má hľadáčik , čo sa prejavilo na hmotnosti. Aj displej je na novinke subjektívne väčší, pretože má pomer strán 3:2 (E-M10)a nie 16:9(E-PM2). Ja najradšej používam formát 2:3 aj ked priznávam, že si začímam zvykať aj na 4:3 pomer strán. Desiatka má jemnejší displej ale pri praktickom fotení je to nepostrehnuteľné, už aj E-PM2 má výborný displej, ktorý je OLED takže je trošku kontrastnejší.

Porovnanie veľkostiOM-D E-M10 a E-PM2 s nasadnými zoomami

Vypínač On/Off v dlani
Z praktického hľadiska sa na desiatke samozrejme lepšie menia expozičné režimy a rôzne nastavenia. Prakticky čokoľvek sa dá ovládať buď cez funkčné tlačidlo alebo multifunkčné otočné voliče. Najnovšiemu OM-Déčku nie je z pohľadu ovládania čo vytýkať, hádam len polohu vypínača, ktorá je dosť nepraktická.

Skladací nový "EZ" zoom je príjemne malý.


EVF pre každý prípad
Hľadáčik je dobrý, ale stále je to len nejaký elektronický „televízor“, ktorý zobrazuje realitu tak ako ju vidí senzor a obrazový procesor. Nie je to moja šálka kávy. Áno EVF je jemný aj dosť veľký, aj sa rýchlo obnovuje (oneskorenie takmer nespozorujete) no napriek tomu častejšie fotím cez displej, displej je proste skvelý... Hľadáčik si priložím k oku len vtedy ak chcem veľmi presne komponovať, pri fotení v protisvetle alebo sa mi displej príliš leskne. Pozitívne je, že má dioptrickú korekciu a dobrú, aj keď trochu do priestoru trčiacu očnicu (za dva týždne som ju ešte nestratil, takže usudzujem, že drží celkom dobre.) Optický hľadáčik Canonu 5D Mark III, Nikonu D800 alebo priehľadový hľadáčik X100s je ale úplne iná liga, „čistá optika a realita“ v hľadáčiku je mi jednoducho bližšia pohodlnejšia a prirodzenejšia...

So 14mm F2,5 palacinkovým objektívom je to naozaj malý foťáčik.

streda, 21. mája 2014